Grand Forjana
O NÁS

 

Oficiálne chovateľstvo

Chovateľstvo

Oficiálny chov psov je vedený svetovou kynologickou organizáciou FCI (Federation Cynologique International). Členom FCI na Slovensku je SKJ (Slovenská kynologická Jednota), ktorého členom je Ukk (UNIA kynologických klubov), ktorá má na starosti plemennú knihu psov na Slovensku. Chov psov pod týmito organizáciami vedú chovateľské kluby, konkrétne na Slovensku je pre plemeno sibírsky husky klub SKSJP (Slovenský klub severských a japonských plemien). SKSJP vedie evidenciu chovných jedincov, chovateľských staníc, chovateľov, vrhov a odchovou. Vytvára chovateľom podmienky pre riadny oficiálny chov, vedie všetky písomnosti pre zápis odchovaných šteniat a bonitácií dospelých jedincov.

Význam pojmu slova chov, chovateľ, chovateľská stanica, chovateľský poriadok, chovateľský klub:

Chov psov v rámci FCI je riadené rozmnožovanie vybraných jedincov za účelom skvalitnenia danej vlastnosti, či plemenného znaku. Chov vykonáva chovateľ, šľachtiteľ v zariadení nazývaným chovateľská stanica. Tá musí spĺňať podmienky nielen ku kvalitnému odchovu šteniat, ale aj podmienky ku kvalitnému životu dospelých jedincov v chovateľskej stanici. Chovateľ je osoba, ktorá chová psov, odchováva šteňatá. Chovateľ má svoje chovateľské plány za účelom skvalitnenia danej vlastnosti, či plemenného znaku chovaného plemena. Chovateľ sa zaujíma o svoje odchovy aj v čase, keď je odchov u nových majiteľov a zaujíma sa o jeho vývoj. Chovateľ musí dodržiavať chovateľské poriadky, je združený v chovateľskom klube, ktorý má povinnosť strážiť chovateľa, aby dodržiaval chovateľské poriadky a pravidlá. Chovateľský klub dbá na dodržiavanie chovateľskej etiky chovateľov. V chovateľskom poriadku FCI, jeho členov SKJ, SKJ, Úkk aj v chovateľských kluboch je uvedené, že chovateľ nesmie produkovať šteňatá bez PP.

Šľachtenie

je metóda ovplyvňovanie vlastností potomstva dlhodobým cieľavedomým výberom rodičov s požadovanými znakmi a vlastnosťami. Šľachtenie sa využíva u psov. Výsledkom šľachtenie má byť zlepšenie vlastností existujúceho plemena alebo vytvorenie plemena nového.

Plemenitba

Pojmom plemenitba znamenajú cieľavedomé rozmnožovanie zvierat. Všetky snahy chovateľov sa zameriavajú na zlepšovanie plemena. Dá sa to však dosiahnuť len vtedy, keď chovateľ dokonale pozná materiál, s ktorým pracuje, tj pozná jeho prednosti, ale aj nedostatky. Na plemenitby sa sústavne musí vyberať tie najkvalitnejšie jedinci s nadpriemernými vlastnosťami. Medzi najdôležitejšie znaky, ktoré sa v chove musia sledovať a trvale upevňovať, patrí plodnosť, sučky aj mliečnosť, životaschopnosť, dlhovekosť a pracovné využiteľnosť.

Čistokrvné plemenitba

Pri čistokrvnej plemenitbe sa pripúšťajú jedince (pes a suka), ktoré patria k rovnakému plemenu. V chove psov sa uskutočňuje iba čistokrvné plemenitba. V rámci nej sa však prebiehajú ešte ďalšie formy plemenitby, a to nepríbuzenské, príbuzenská a líniová.

Nepríbuzenské plemenitba

Nepríbuzenské plemenitba je taká forma plemenitby, pri ktorej použitý rodičovský pár nemá spoločného predka v piatich po sebe nasledujúcich generáciách. Je to najobyčajnejšie metóda bez výrazných nedostatkov, ale aj prednosťou. Príbuzenská plemenitba V príbuzenskej plemenitbe sa používajú partneri, ktorí sú navzájom príbuzní. Podľa stupňa ich príbuznosti hovoríme o úzke) pokrvne), blízkej (mierne) a vzdialené príbuzenskej plemenitbe. Pri príbuzenskej plemenitbe sa koncentrujú prednosti, ale aj nedostatky. Preto pri tomto spôsobe plemenitby treba vyberať partnerov bez zjavných aj skrytých chýb, sledovať ich potomkov a použiť ich len najlepší jedinci. Ako náhle by sa objavili náznaky oslabenia konštitúcia, je potrebné použiť nepríbuzenské plemenitbe.

Príbuzenská plemenitba

Cieľom spájania príbuzných jedincov bola vždy snaha upevniť v potomstve žiadané vlastnosti spoločného predka. Či už išlo o kvalitu a farbu srsti, stavbu tela, postavenie uší, nasadenie chvosta, plnochruposť alebo o mimoriadnu povahu atď. Až do nedávnej doby, au radu plemien je tomu tak aj dnes, prebiehal chov v tzv. Líniách - preto "líniová plemenitba ".Tento postup odporúčalo aj mnoho svetových odborníkov ako spoľahlivú a rýchlu metódu pre získanie potomkov s požadovanými vlastnosťami. Výsledkom bol istý charakteristický typ, typ chovateľskej stanice (podľa Angličanov "affix type").Každé plus so sebou prináša aj nejaké mínus, či chceme alebo nechceme. Niekedy sa neprejaví a navonok je všetko v poriadku. Inokedy zostáva skryté po mnoho generácií a objaví až po dlhej dobe, naraz a nečakane, kedy si chovatelia už neuvedomia patričné ​​súvislosti. Nedôjde im, že to malé mínus predstavuje genetický problém spôsobený nevhodným chovateľským programom, tj. spájaním nevhodných rodičov. Príbuzenská plemenitba prináša aj možnosť rizika, že sa existujúce "škodlivé gény" spoja v potomkovi a prejaví sa choroba. Čím sú jedinci príbuzensky bližší, tým je riziko spojenia dvoch recesívnych alel vyššia. Podobne sa dedia však aj vlastnosti požadované, teda v prípade príbuzenskej plemenitby bude aj pravdepodobnosť prejavu žiadaných vlastností vyššia. Je na chovateľovi, aby zvážil, či získanie a upevnenie chcených vlastností u potomkov nie je na úkor ich zdravia a prejavov negatívnych stránok tohto chovateľského postupu. Najdôležitejšou podmienkou pre vedenie príbuzenského chovu je znalosť jedincov, na ktorých sa príbuzenská plemenitba vedie. A to nielen ich, ale aj ich potomkov v ďalších generáciách. Bez týchto znalostí, čo býva väčšinou u zahraničných psov, ktorí sú ešte relatívne mladí a nemajú dosť potomkov v ďalších generáciách. Preto s príbuzenskú má chovateľ zaobchádzať veľmi opatrne a to až má sám veľa skúseností a znalosti.

Rodina

Rodina je skupina geneticky navzájom príbuzných jedincov, ktoré pochádzajú od jedného spoločného predka. Považuje sa za základnú jednotku v plemenárskej práci. Líniová plemenitba V líniové plemenitbe sa používajú jedinci, ktoré sú príbuzné jedným aj niekoľkými spoločnými predkami a majú spoločné niektoré genetické znaky. Spoločný predok alebo predkovia sa vyskytujú v prvých štyroch až piatich generáciách. Pod pojmom línia znamená skupinu psov určitého plemena a rôzneho stupňa príbuznosti, ktorá sa vyznačuje dedičnú ustálenosti požadovaných plemenných znakov. Touto metódou reprodukcie sa v chove najviac získať, ak chovateľ dokonale pozná plemenný materiál, s ktorým pracuje. Musí dokonale poznať nielen jeho prednosti, ale aj jeho nedostatky, ktoré sa pri tejto metóde odhaľujú